Toto je doba informácií. Máte otázku? Napíšte ju do Googlu alebo Bingu a dostanete okamžitú odpoveď. Dá sa jej ale dôverovať? Koniec koncov, hocikto môže dať na web hocičo. A ak je za danou informáciou reklamná spoločnosť, položte si otázku, aká je jej hodnovernosť, ak je získaná od niekoho, kto by mohol pravdu prikrášliť, len aby to pomohlo predať nejaký produkt, či službu. Obzvlášť pravdivé je to pri názoroch o silovom tréningu, čo má za následok pretrvanie mnohých mýtov. Uvádzam osem z nich.
Mýtus #1: Silový tréning s váhami z teba urobí nefunkčnú hŕbu svalov.
Nie je pravdou, že cvičenie s váhami spraví z jednotlivca neobratného svalnáča. Práve naopak, precvičovanie svalstva v jeho plnom rozsahu pohybu zvyšuje flexibilitu. Je preukázané, že napríklad olympijskí vzpierači majú výnimočnú flexibilitu.
Áno, svaly sa skracujú pri zdvíhaní váhy na začiatku pohybu, ale neskôr sa opäť natiahnu– cvičením sa teda svaly neskracujú natrvalo. Veď po dokončení tréningu bicepsu nechodíte celý deň s ohnutými rukami v permanentnom stave kontrakcie, že? A rovnako tak, sa svalstvo nepredĺži natrvalo vďaka strečingu, ako vám možno tvrdia niektorí inštruktori Pilatesu – ak by k tomu dochádzalo, v kĺboch, ktorými hýbu, by mohla vznikať nestabilita.
Mýtus #2: Ak prestaneš cvičiť, svaly sa zmenia na tuk
Sval sa nemôže zmeniť na tuk, tak ako sa ruka nemôže zmeniť na chodidlo - sú to dve úplne rozdielne tkanivá a sú nezameniteľné! Tento mýtus prežíva len preto, že ak ľudia s výrazným svalstvom prestanú cvičiť, priberú keďže spaľujú menej kalórií a ich svaly sa tým opticky zmenšia.
Mýtus #3: Ak chceš nabrať svaly, musíš prv nabrať celkovú hmotu
Naberanie celkovej hmoty znamená prírastok tuku ako aj svalov, za účelom dosiahnutia maximálnej veľkosti. Počas Arnoldovej éry kulturisti často naberali celkovú hmotu mimo sezónu, aby potom mohli redukovať tuk pred súťažou. Pravdou je, že spolu s tukom sa neprodukuje o nič viac svalov ako pri naberaní čistej svalovej hmoty. Naopak, naberanie celkovej hmoty zvyšuje inzulínovú rezistenciu, čo môže spôsobiť viac ťažkostí s naberaním svalstva a stratou tuku. Priberanie tuku tiež zasahuje do činnosti štítnej žľazy a produkcie hormónov, ktoré hrajú dôležitú úlohu pre snahe o jeho úbytok.
Mýtus #4: Nízky počet opakovaní nebuduje svalový objem
Prvý náznak, že aj málo opakovaní buduje väčšie svalstvo, nájdeme opäť vo svete elitných olympijských vzpieračov – atlétov, ktorí súťažia v trhu a nadhode – keďže majú často výnimočnú úroveň svalovej hmoty. Používaním nízkeho počtu opakovaní a ťažších váh rozvíjame neuróny s rýchlym vedením vzruchu (svalové vlákna typu IIB) a používaním viac opakovaní s menšími váhami primárne budujeme svalové vlákna s vytrvalostnejšou charakteristikou (typu IIA). Preto za účelom získania maximálnej svalovej hmoty je potrebné trénovať oba typy vlákien: typ IIA (rýchle svalové vlákna s väčšou odolnosťou voči únave) a typ IIB (čisto rýchlo kontraktilné svalové vlákna).
Mýtus #5: Silový tréning môže zabrániť rastu u mladých atlétov
Veľa rodičov bráni svojim deťom cvičiť s váhami, až kým nie sú v neskorých tínedžerských rokoch z obavy, že cvičením sa im poškodia rastové (epifýzové) platničky a zabránia ich rastu. Jednoducho to nie je pravda. Podľa Mela Siffa, PhD, ktorý zameral svoju doktorandskú prácu na biomechaniku mäkkého tkaniva, “Biomechanický výskum preukazuje, že jednoduché každodenné aktivity ako beh, skákanie, udieranie alebo chytanie môže spôsobovať oveľa väčšiu záťaž na pohybovo-oporný systém ako veľmi náročný silový tréning.” Navyše, rozsiahla ruská štúdia na mladých atlétoch zistila, že silový tréning s veľkými váhami napomáha stimulovať rast kosti u mladistvých.
Mýtus #6: Stroje sú lepšie ako voľné váhy
Určite aj stroje majú svoje výhody oproti používaniu voľných váh, napríklad pri izolácii špecifického svalu alebo z rehabilitačného hľadiska po zranení. Taktiež, niektoré cviky ako zakopávanie, sú lepšie precvičené na stroji. Avšak, voľne váhy sú univerzálnejšie ako stroje a predstavujú najlepší spôsob, ako rozvinúť funkčnú silu pre šport, pretože imitujú pohyby, ktoré sú viac podobné prirodzeným ľudským pohybom.
Mýtus #7: Silový tréning nezlepšuje kardiovaskulárne zdravie
Hoci veľa zástancov aerobiku prehlasuje, že aeróbny tréning je najlepšou metódou na podporu kardiovaskulárneho zdravia, faktom je, že nedostatok aeróbnej zdatnosti nie je kardiovaskulárnym rizikovým faktorom. Rizikovým faktorom je neaktivita. Je tiež možné byť v aeróbnej kondícii a mať zároveň život ohrozujúce srdcové ochorenie. Podľa kardiológa Henry A. Solomona, MD, a jeho knihy “ The Exercise Myth”, “Kardiovaskulárne zdravie znamená absenciu choroby srdca a ciev, nie schopnosť jednotlivca vykonávať určitú fyzickú činnosť. Naše celkové kardiovaskulárne zdravie je stanovené stavom rôznych srdcových štruktúr, vrátane srdcového svalu, chlopní, špeciálnych srdcových vlákien, nesúcich elektrické impulzy a koronárnych artérií.
Mýtus #8: Pri odbúravaní tukov je aeróbne cvičenie nadradené silovému tréningu
Práve naopak, silový tréning produkuje výrazné nahromadenie kyseliny mliečnej, čo má za následok veľké uvoľňovanie rastového hormónu. Rastový hormón je dobre známy svoju schopnosťou spaľovať telesný tuk. Silový tréning je taktiež vynikajúcim spôsobom zvýšenia svalovej hmoty, čím sa zvyšuje metabolizmus, čo má za následok väčšie množstvo spálených kalórií počas oddychu a cvičenia.
Existuje oveľa viac mýtov o silovom tréningu a môže byť problematické odlíšiť pravdu od fikcie. Najlepšou radou je skúmať zdroj informácií a byť zdravo skeptický voči tomu, čo počuješ a čítaš. Koniec koncov, len preto, že je niečo na internete, nemusí to hneď znamenať, že je to pravda.